Z histórie bluegrassu
Bluegrass, americká akustická hra na strunové nástroje. K podstate tejto hudby sa dá dostať iba cez "Otca bluegrassu" Billa Monroa, nahliadnutím do tridsiatych rokov.
Čo ale bolo základom vzniku tohto hudobného žánra? Predovšetkým prostredie rodnej Kentucky, kde Bill Monroe vyrastal a bol ovplyvnený miestnou horalskou hudbou hranou v celom Appalačskom pohorí a nazývanou rôzne – hillbilly, old-time music, mountain music, folk music.
Základom skupín z amerického juhu boli vždy akustické strunové nástroje banjo (hrané clawhammer – frailing alebo dvojprstovým štýlom), husle, gitara, mandolína, kontrabas (niekedy i dulcimer). Začiatok storočia a hlavne obdobie tridsiatych rokov je poznačené množstvom rodinných a bratských zoskupení, ktoré sa viac či menej úspešne presadzovali v miestnych rozhlasových a nahrávacích spoločnostiach. V hudbe pokračovali v tradícii bieleho obyvateľstva (najmä anglo-keltského), ktorá počas kolonizácie Ameriky dostala vlastné špecifiká. Boli to napríklad Charlie Poole and The North Carolina Ramblers, 1927 – Jimmy Rodgers, Carter Family, 1932 – Mainer's Mountaineers, Blue Sky Boys, Prairie Ramblers, Monroe Brothers, 1934 – Clayton McMichen and His Georgia Wildcats, Delmore Brothers, Jenkin's String Band, Homer Sherrill's Hickory String Band, 1936 – Happy-go-Lucky Boys, 1937 – Sons of The Mountaineers, Byron Parker and His Mountaineers, Ray Hall and The Blueridge Entertaineers, 1938 – The Kentuckians, Morris Brothers, The Monroe's Boys a veľa iných.
Po odchode Billa od svojich bratov Bircha a Charlieho (tvorili spolu The Monroe Brothers) založil skupinu The Blue Grass Boys v roku 1938. Skupina dostala názov podľa prezývky štátu Kentucky, kde rastie a v máji počas kvitnutia má tráva modré sfarbenie (lipnica lúčna, druh Poa), Blue Grass State. Skupina sa od iných string bandov líšila nielen oblečením (nie kovbojským, ale po vzore kentuckých farmárov a hlavne ich nedeľňajším sviatočným oblečením), ale hlavne spevom (osamelý vokál – high lonesome sound, potom krížený dvoj-, troj- alebo štvorhlas a kvartetovým vokálom v náboženských piesňach – gospeloch), výberom nástrojov kontrabas, gitara, mandolína, banjo a husle (neskôr v roku 1955 pridané u niektorých skupín dobro) a dokonalejším sólovaním na nástroje (i doposiaľ nepoužívaných ako gitara a mandolína). V svojej hudbe vychádzal z ľudovej hudby rodného kraja, do ktorej dal kus svojho "ja", ale bol ovplyvnený i bluesom v speve, jazzom v spôsobe striedania hry nástrojov v sólach a swingom v sprievodnej hre. Do roku 1939 sa dostali do slávnej Grand Ole Opry v Nashville, kde vystupovalo množstvo skupín hrajúcich hillbilly music a akustickú country.
Názov pre tento hudobný štýl sa zrodil až v neskoršom období (traduje sa 1956), keď začali hudbu Billa Monroa napodobňovať iné skupiny, začala sa presadzovať v rozhlase a iných masmédiách. To pravé sformovanie a odlišnosť bluegrassu od ostatnej vtedajšej hudby prišlo až v roku 1945, keď mal Monroe legendárnu zostavu Earl Scruggs (banjo), Lester Flatt (gitara), Howard Watts (kontrabas) a Chuby Wise (husle).
Skladby, ktoré sa hrajú v bluegrasse, sú buď tradicionály (piesne od neznámych autorov, mnohé pochádzajúce z dávnej minulosti z doby prisťahovalectva z Európy), upravené z iných štýlov (blues, swing, old-time, neskôr jazz, rock, moderná country, pop), náboženská pieseň (tradičné gospely, černošské spirituály, upravené do bluegrassovej formy, neskôr začali písať gospely i bluegrassoví umelci) a originály bluegrassových hudobníkov.
Tvorila sa technika na jednotlivé nástroje. Banjovú techniku podľa tradície vymyslel Earl Scruggs, ktorý zaviedol trojprstový štýl. Neskôr v roku 1961 banjista Bill Keith položil základy melodického banja, tzv. chromatický štýl. K dokonalosti priviedol banjo Béla Fleck a ďalší moderní banjisti Tony Furtado, Tony Trischka, Scott Vestal.
Do dôb Billa Monroa mala mandolína iba rytmický charakter. Bill začal používať mandolínu ako sólový nástroj a vymyslel štýl tremolo. Techniku nazývanú crosspicking vynašiel Jesse McReynolds a je prevzatá z gitary. Modernejšiu mandolínovú techniku začal používať John Duffey a supermodernú techniku hlavne newgrassoví umelci, najmä Sam Bush.
Gitara sa zo začiatku používala tiež iba ako sprievodný nástroj. Prvým známejším hráčom, ktorí používal gitaru ako sólový nástroj, bol George Shuffler a jeho crosspicking, neskôr Doc Watson. Ešte to nejakú dobu trvalo, kým prišli zo svojou technikou Dan Crary a hlavne Clarence White. Po tragickej smrti Whitea priviedol k dokonalosti gitarovú hru Tony Rice.
Dobro sa v bluegrasse začalo používať ako posledný nástroj v roku 1955 zásluhou Bucka Gravesa. Vymyslel bluegrassovú techniku, ktorú zdokonalil Mike Auldridge a dlhé roky je na dobro jednotkou Jerry Douglas vďaka svojej novej technike a všestrannosti a nadštýlovosti. Pozornosť si zaslúžia vychádzajúce hviezdy ako Rob Ickes, Tim Graves, Kin Gardner.
Prvých huslistov treba hľadať v skupine Billa Monroa – Chuby Wise, Vassar Clements, Charlie Cline, Bobby Hicks, Kenny Baker. Bill Monroe používal zvyčajne dvoch a dokonca troch huslistov. Modernú hru na husle predviedol Mark O'Connor, ktorý neskôr prešiel k novej akustickej hudbe a hlavne modernej country. Zo súčasných huslistov sú v štúdiách najžiadanejší Stuart Duncan, Glenn Duncan, Aubrey Haynie, Rickie Simpkins.
Kontrabas sa používa zväčša ako doprovodný nástroj na tvrdenie hudby. Mnohí používajú najmä v niektorých inštrumentálnych skladbách kontrabas i na hranie sóla. Medzi priekopníkov kontrabasu ako sólového nástroja patrí Mark Schatz a Edgar Meyer.
Monroe odchoval množstvo jednotlivcov vo svojej skupine, ktorí potom pôsobili v iných skupinách alebo zakladali ďalšie skupiny ako Lester Flatt, Earl Scruggs, Mac Wiseman, Don Reno, Chuby Wise, Peter Rowan, Benny Martin, Sonny Osborne, Doc Watson, Del McCoury, Kenny Baker, Jimmy Martin, Richard Greene...
V Monroových šľapajach pokračovali skupiny ako The Stanley Brothers & The Clinch Mountain Boys (1946), Jim & Jesse McReynolds & The Virginia Boys (1947), Lester Flatt & Earl Scruggs & Foggy Mountain Boys (1948 – 1969), Carl Story & His Ramblin Mountaineers (konec 40. rokov), Don Reno & Tennessee Cutups (1951 – 1984), Jim Eanes & Shenandoah Valley Boys, The Osborne Brothers (1955), Jimmy Martin & Sunny Mountain Boys (1955), Kentucky Colonels (1957 – 1968), Red Smiley & Bluegrass Cutups (1964 – 1972), Lilly Brothers, Lonesome Pine Fiddlers, Red Allen & The Kentuckians, Bill Clifton & The Dixie Mountain Boys, Del McCoury & Dixie Pals (1967 – 1987), Lester Flatt & Nashville Grass (1969 – 1979), Larry Sparks & Lonesome Ramblers (1969), Shenandoah Cutups, The White Brothers, Bill Harrell & The Virginians (1975), Charlie Moore & Dixie Partners, Dillards...
Ako išiel, čas vznikali ďalšie skupiny, ktoré do bluegrassu prinášali nové nápady i z iných hudobných štýlov (folk, country), ktoré začali hrať moderný bluegrass ako Country Gentlemen (1957), Bluegrass Alliance, Country Gazette (1971), Seldom Scene (1971), J. D. Crowe & New South (1971), Bootle Hill (1972 – 1977), Muleskinner, Old & In The Way (1973), Tasty Licks (1975 – 1979), Boone Creek (1976 – 1978), Hot Rize (1978 – 1990), Dave Evans & River Bend (1978), Spectrum (1979), Virginia Squires (1983)...
V tomto období sa bluegrass dostáva z tradičného Appalačského prostredia do iných štátov Ameriky a tiež z dedinského prostredia do mesta (Washington, Chicago). Bolo to zásluhou rozvoja rozhlasu, televízie a koncertovania na školách a univerzitách. Trocha bol bluegrass oslabený novým štýlom rock'n'roll v polovici 50. rokov a Folk Boomom (folkovým oživením) v 60. rokoch.
Na začiatku 70. rokov sú skupiny ovplyvnené hlavne rockom a jazzom ako Country Cooking (1971 – 1976), Newgrass Revival (1972 – 1990), Breakfast Special, Second Generation, ktoré dali základ novému bluegrassovému smeru pomenovanému newgrass, v ktorom v 80. rokoch a neskôr pokračovali Skyline (1982 – 1990), Sugarbeat, Chesapeake… V polovici 70. rokoch vznikla New acoustic music, výhradne inštrumentálna hudba prezentovaná skupinami David Grisman Quintet (1974), Tony Rice Unit, neskôr Strength In Numbers, Psychograss, Dennis Cyporyn Band a jednotlivcami najmä z newgrassu Béla Fleck, Sam Bush, Mike Marshall, Jerry Douglas, Mark O'Connor, Russ Barenberg, Edgar Meyer, Darol Anger, Tim O'Brien...
Čím sa dostával bluegrass ďalej od Appalačského pohoria, tým sa menil i jeho prejav a vytvárali sa nové možnosti, ako bude vyzerať bluegrass v budúcnosti a kam bude napredovať. Odlišovali sa najmä skupiny vzniknuté v Californii, New Yorku alebo v Texase ako Acousticats, Andy Owens Project, Bluegrass Etc., Cache Valley Drifters, Ryestraw, Creek Bend...
V 80. a hlavne v 90. rokoch sa k tradícii vracalo množstvo skupín ako Johnson Mountain Boys (1980), Traditional Grass ( - 1995), James King Band, Longview, Bluegrass Band, Nashville Bluegrass Band (1984), Del McCoury Band (1987), Sand Mountain Boys, Ricky Skaggs & The Kentucky Thunder (1996), ktoré nazývame novými tradicionalistami.
Mnohé ďalšie hrajú progresívnejší bluegrass ako Northern Lights (1975), Andy Rau Band, Loose Ties (1985), Left Hand String Band, Livewire, Over The Edge, Radio Flyer, Salamander Crossing, Salty Licks, Way Station, Crucial Smith...
Až na malé výnimky doménou bluegrassu boli muži, ale v 80. rokoch sa začínajú dostávať do bluegrassu i ženy a vzniká množstvo iba ženských skupín alebo repertoár je založený na ženskom vokále: Laurie Lewis & Grand Street Sting Band (1986), Claire Lynch & Front Porch String Band, Alison Krauss & Union Station, Blue Rose, Lynn Morris band (1988), New Coon Creek Girls, Petticoat Junction, Stoney Lonesome, The Rage, Stevens Family, Rhonda Vincent & Sally Mountain Show, Wild & Blue, Laurie Lewis & Bluegrass Pals, Dále Ann Bradley & Coon Creek, Jeanette Williams & Clearwater, Cox Family, The Whites, Good ol' Persons, The Isaacs... Ženy vydávajú i svoj časopis Women in Bluegrass.
Nemožno zabudnúť ani na skupiny, ktoré prezentujú takzvaný contemporary (súčasný) bluegrass na konci tisícročia, ako Lost & Found (1973), Special Consensus (1975), Blue Highway (1994), Breakway, Lou Reid & Carolina, Continental Divide, Foxfire (1981), Lonesome River Band (1982), Larry Stephenson Band, Lonesome Standard Time, McPeak Brothers, Mountain Heart, New Vintage, Reno Brothers, Ric-O-Chet, Southern Rail, IIIrd Tyme Out (1991), Front Range, Laurel Canyon Ramblers, Tim Graves & The Cherokee... Ako povedal David Grisman v 80. rokoch a platí to i teraz: "Je to stále tradícia, ibaže z pohľadu osemdesiatych rokov."
Mnohé skupiny sa venujú výhradne bluegrass gospelu ako Bluegrass Cardinals (1975), Doyle Lawson & Quicksilver (1979), New Tradition, Redwing, Paul Adkins & Borderline Band, Forbers Family, 5 For The Gospel, Lewis Family...
Muzikanti a fanúšikovia cítia potrebu väčšej vzájomnej spolupráce a tak vznikajú bluegrassové festivaly. Prvý sa poriadal v roku 1965 zásluhou človeka, ktorý založil tradíciu poriadania festivalov – Carltona Haneya. Vznikajú kluby, asociácie, relácie v rozhlase televízií, nahrávacie spoločnosti, vydávajú sa časopisy, knihy, školy, organizujú workshopy, bluegrass sa objavil i na internete, až to vyvrcholí v polovici 80. rokoch založením Medzinárodnej bluegrassovej asociácie (I.B.M.A.) s centrom v Owensboro, Kentucky, ktorá vydáva svoj časopis Internacional Bluegrass. I ostatné národné asociácie vydávajú časopisy: coloradská Pow'r Pickin', z Missouri Bluegrass World, arizonská Desert Bluegrass Association, kalifornská California Bluegrass Magazine a Bluegrass Breakdown... Z veľkých časopisov treba spomenúť najprestížnejší, vydávaný od júla 1966, Bluegrass Unlimited, podobný charakter má i Bluegrass Now a časopisy, ktoré sa špecializujú na konkrétne nástroje ako Mandolin Work News (1976 – 1985), Banjo Newsletter, Flatpicking Guitar, Fiddler Magazine, Acoustic Musician...
Okrem koncertov si môže fanúšik vychutnať skupinu nahrávkou (LP, MC alebo CD) od niektorej nahrávacej spoločnosti. V poslednom čase ich je viac a viac, mnohé sú malé a niektoré len kapelné. S tých s celonárodnou dostupnosťou treba spomenúť Columbia Records (1889), Viktor/RCA Viktor (1898), Decca/MCA Records (1934), Starday/King Records, Capitol Records, Folkways/Smithsonian Records (1948), Mercury Records, MGM, Epic Records, Old Homestead Records, Vanguard Records, u ktorých nahrávali hlavne skupiny prvej bluegrassovej generácie a hudobníci hlavne z newgrassu a novej akustickej hudby.
Potom sú to spoločnosti zaoberajúce sa čisto bluegrassom alebo s výnimkami z old-time, akustickej country: Rebel Records (1960), Rounder Records (1970), CMH Records (1975), Sugar Hill Records (1978), Flying Fish Records, County Records, Webco Records, Pinecastle Records (1990), Copper Creek Records, Hay Holler Records, Freeland Records, Turquoise Records... a mimoamerické, ktoré sa dokázali presadiť na americkom trhu: holandská Strictly Country Records, nemecká Bear Family Records a japonská Red Clay Records.
Ako sme spomínali, bluegrass sa dostal z Appalačského pohoria najskôr do okolitých štátov USA, potom do Kanady a neskôr do Európy (Anglicko, Belgicko, Bulharsko, Čechy, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Severné Írsko, Španielsko, Švédsko, Škótsko, Švajčiarsko, Taliansko, Wales), Japonska, Nového Zélandu, Austrálie, Hong Kongu.
Zo skupín hrajúcich kvalitný bluegrass odporúčam z Kanady (Blue Mule, Flatland Mountainers), zo Švajčiarska (Bluegrass Family, Kruger Brothers), z Čiech (Blanket, Druhá tráva, Monogram, The Log, Vabank Unit, Reliéf, Grassquartet, Quartet, Poutníci, Petr Brandejs Band, Sunny Side, Nová sekce, 50 Fingers, Royal Flesh), z Francúzska (Springfield), z Japonska (Bluegrass 45, Bluegrass Ramble), z Talianska (Red Wine, Hot Stuff), z Nemecka (Main Spring, Shady Mix, Sieker Band, Foreign Affairs, Sacred Sound of Grass), z Rakúska (Nugget), z Holandska (Grassoline, Spruce Pine), z Austrálie (Rank Strangers, Straight Arrow), z Anglicka (Tom Travis Band, The Thrifts) a napokon zo Slovenska (Bluegrass Quartet, Skokani, Fúzači, Minigrass, Zrnko, Bluegrass Album, Fragment, Pltníci, Blueland, Revival, Grassland).
Spomeniem ešte festivaly: český Banjo Jamboree, slovenský Dobrofest, anglický Edale Bluegrass Fest, holandsky IBMA European World of Bluegrass a časopisy český Bluegrassové listy, Grasspress a Bluegrass Calendar, francúzky Bluegrass! a Bluegrass Revue, holandský Strictly Country, írsky Bluegrass Ireland, anglický British Bluegrass News, švajčiarsky SBMA News a Bluegrass Europe, taliansky Country Store, nemecký Bluegrass Buhne, japonsky Moonshiner a slovenský Slovgrass a Zvonky.