|
 Začiatky bluegrassu na Slovensku sa tradujú do rokov 1975 – 1980, no ťažko jednoznačne vravieť o bluegrasse. Skôr by sa to dalo nazvať slovgrass alebo trampgrass. Jednak chýbali nahrávky, školy a len sporadický kontakt s Čechami, tobôž zo Západom urobil tiež svoje. Hralo sa hlavne to, čo sa objavilo na platniach – Zelenáči, Fešáci či Plavci. Chýbala pôvodná tvorba a keď, tak bola ojedinelá, vychádzajúca skôr z trampskej hudby, často nie práve kvalitná, ba až naivná. No kde tu sa už objavovali kapely, u ktorých bolo badať určitú orientáciu a snahu hrať bluegrass. V Bratislave to bola hlavne skupina Teton s protagonistom bluegrassu a banjistom v jednej osobe Jarom "Čára" Pekárikom, či Dostavník. No ich hudba sa podobala skôr tomu, čo hrávali Fešáci a Zelenáči. Kolískou skutočného bluegrassu bolo skôr stredné a hlavne východné Slovensko, kde v tom čase už existovali kapely, ktorým pojmy ako Seldom Scene, Pete Wernick či Newgrass Revival už čo-to vraveli. Kapely ako košickí Červíci či dubnický Krok chodili na festivaly do Čiech, kde mali možnosť sa čo-to priučiť a odkukať. A práve tieto kontakty s českými hudobníkmi na značne vyššej úrovni im v mnohom pomohli.
No časom, hlavne vďaka mnohým stretnutiam a festivalom, postupne pribúdali ďalšie nové kapely. Nemožno zabudnúť na bratislavský Encián, Dunaj či Bonanzu, trnavský Karavel Western, Prievozníkov z Nitry či Pltníkov z Hlohovca alebo Chlapcov z Handlovej. Okolo roku 1980 nastal priam výbuch kapiel. Len v Bratislave existovalo 15 kapiel pokúšajúcich sa hrať bluegrass. V tom istom čase v Bratislave aj vzniká najväčší festival na Slovensku Country, ktorý tým, že dal možnosť vzájomnej konfrontácie a konfrontácie s českými kapelami, má značný podiel na ďalšom vývoji. Objavujú sa prvé kópie učebníc na jednotlivé nástroje a nahrávky amerického bluegrassu, ktoré mnohým ukázali, že to, čo hrali dovtedy, bolo vlastne zlé. Mnoho muzikantov, ba celých kapiel sa začalo učiť celkom od začiatku a už po krátkej dobe to prinieslo aj svoje ovocie.
V roku 1982 prichádza k zvratu. Množstvo skupín sa rozpadá a mnoho dobrých hudobníkov zavesilo svoje nástroje navždy na klinec. Čiastočne na túto zmenu mala vplyv aj brnenská skupina Poutníci, ktorá v tomto roku po prvýkrát vystupovala na bratislavskom festivale a svojím newgrassom, ktorý mnohých strhol, zavinila to, že sa mnoho hudobníkov predčasne odtrhlo od učebníc a prešlo k vlastnej tvorbe. Mnoho kapiel hralo "vlastný newgrass", no v skutočnosti často ani nevedeli, čo hrajú, a tak sa dostali do slepej uličky, z ktorej už nebolo návratu. Mnoho kapiel, tiež možno aj pre náročnosť tejto hudby, sa prestalo venovať bluegrassu a prešlo na inú muziku, hlavne modernú country či akúsi vlastnú svojskú formu bluegrassu.
Najväčší útlm nastáva na strednom a východnom Slovensku, kde až na niekoľko výnimiek prakticky všetko zaniká a ostávajú iba kapely so svojským pohľadom na bluegrass. Opakom sa stáva Bratislava, kde sa krátko na to objavuje množstvo nových dobrých hudobníkov a kapiel, u ktorých možno už jednoznačne vravieť, že hrajú bluegrass. Bratislava sa tak stáva centrom bluegrassu na Slovensku.
V tých časoch vznikajú kapely ako Zrnko, Arsis, Bluegrass Album či newgrassovo orientovaný Fragment Svaťa Kotasa. Mnohé z týchto kapiel už zanikli, no každá svojou trochou prispela a zapísala sa do histórie slovenského bluegrassu. Vlastné texty a dokonca aj skladby sú toho jasným dôkazom. No mnohé hrajú dodnes a ich mená sú známe nielen na Slovensku či v Čechách, ale patria k európskej špičke.
Dnes sa bluegrass hrá na Slovensku omnoho sporadickejšie ako v minulosti, no o to lepšie, aj keď jestvuje popri niekoľkých skutočne špičkových kapelách mnoho skupín hrajúcich akúsi vlastnú odnož bluegrassu. Z ich hudby cítiť skôr trampskú hudbu Či slovenský folklór. Možno je na vine práve náročnosť tejto hudby, no tak či tak, tých niekoľko kapiel, čo hrá skutočne bluegrass, je na veľmi dobrej až výbornej úrovni. Kapely ako Union z Hlohovca, Bluegrass Quartet (Krok) z Dubnice nad Váhom, bratislavský Bluegrass Album či Vagón zo Zvolena a mnoho sessionových združení a formácií zložených z bluegrassových hudobníkov ako dobrista Henrich Novák či Peter Szabados, banjisti Slavo "Sany" Grek, Mišo Dočolomanský, Svaťo Kotas, Jano Bratinka či Braňo "Budha" Blahovec, mandolinkári Ivan Polák, Dušan Bachratý, gitaristi Emil Formánek, Mišo Vavro a František Machotka a mnohí mnohí ďalší, ktorí píšu históriu slovenského bluegrassu. No a samozrejme mladé kapely a muzikanti ako Bluegrass Express či Grasshopers, ktorí síce iba začínajú, no už dnes vidno, že budú pokračovať v tom, čo tí starší raz začali. To je nádej, že bluegrass na Slovensku nevymrie.
Mimochodom na Slovensku sa poriada každoročne bluegrassová dielňa pre muzikantov. Tam sa dá čo-to priučiť. Na svedomí to má Robin Németh z kapely Druhé Tváre z Košíc.
zdroj:internet
|
